V tomto fyzickom tele môžu len dve veci zažiť smútok a šťastie. To je duša a Boh. Naša myseľ, oko, jazyk, ucho, nos, koža atď. sú nástrojmi pre ľudí. Nezažíva dobré ani zlé. Tieto údy sú nástrojmi duše na prežívanie dobra a zla. Nástroje ako oko, nos, ucho, myseľ atď. nemajú vedomosti. Je to ako neživé veci. Neživé veci sa nemôžu cítiť dobre a zle. Nemali by sme povedať, že piesok sa stáva šťastným, pretože piesok je neživá vec; nemá vedomosti na to, aby zažil dobré a zlé. Nemali by sme teda hovoriť, že moja myseľ je šťastná. Pretože myseľ je pre nás nástroj. Nástroj nič nezažije.
Dom postavený človekom, ktorý je vyrobený z piesku, cementu atď. Dom nič nezažije, pretože je to neživá vec. Osoba, ktorá býva v dome, prežíva dobré aj zlé. Boh nám teda stvoril malý domček na bývanie, ktorý sa nazýva ľudské telo. Ľudské telo nemôže nič zažiť. Duša, ktorá je vo vnútri tela, môže prežívať potešenie a smútok. Musíme teda vedieť, že iba duša má poznanie, ktoré možno zažiť. V ľudskom tele sú k dispozícii nástroje, ako napríklad končatiny, na pomoc ľuďom. Nástroje teda nemôžu nič zažiť. Keď plačeme, slzia nám oči, nie pohár.